Kurna na ubytovni v San Sebastiane maju pridrbany Windows XP so zakazanou konfiguraciou klavesnice, takze budem musiet pisat bez diakritiky, z coho mi je skoro na vracanie ale asi je to lepsie ako zas nenapisat nic. Ja sice slovencinu hyzdim vselicim moznym ale vzdy sa snazim pisat s korektnou diakritikou a gramatikou. Tos nevadi.
24.8.2011 – pokracovanie z Picos de Europa
V autobuse s Las Arenas pozeram z okna a hovorim si, ze do tejto oblasti – Asturias – sa asi este niekedy vratim. Je to krasna svieza zelena krajina, ktora ma kopce, skaly, rieky, more a uzasne dedinky – vsetko co ma moze na takom typickom turistickom vylete zaujimat. Je to nieco ako Fatra alebo Nizke Tatry pri mori + exotickejsie dedinky. Ked prichadzame do Unquery sledujem kajakarov a kanojkarov na rieke. Este aj toto sa tu da robit? Hmm. Musim ceknut nizkonakladove lety do miest ako Gijon alebo Santander. Tento vylet totiz beriem len ako taky demo-prieskum terenu aby som vedel ako vyzera severne Spanielsko, ale bohuzial nestiham sa tu venovat nejakym konkretnym aktivitam. Ked som dosiel do Bustio, presiel som cez rieku do Unquery, presne ako mi bolo povedane a siel som hladat autobusovu stanicu s odchodmi do Santanderu. Nasiel som ju celkom rychlo, jedina neobvyklost bola, ze drobna nova stanicna budova bola este rozostavana a tak sa listky na autobus predavali v bare pri zastavke. Autobus naozaj siel 22:20 ako mi povedala teta v Arenas. Akurat ze sa mi nejak nechcelo dojst zase do nejakeho velkeho mesta velmi neskoro a nervacit z hostelmi. Mestecko Unquera, leziace na rieke vlievajucej sa do mora – ktore bolo bohuzial skryte za kopcom, bolo velmi prijemne a povedal som si, ze by som tu kludne mohol prespat, kebyze nieco najdem. Tak som siel hladat net, nasiel som ho v kulturnom centre/kniznici. Bol tam jeden komp s internetom, ku ktoremu sa dalo sadnut vramci kniznicnych sluzieb. Vymakol akurat poslednu polhodinku pred zatvorenim (o 20:30), nasiel si hostel, ktory bol asi 10 metrov od kniznice (tj viac casu som stravil hladanim na internete ako keby som isiel este o 10m dalej), siel som sa tam spytat, ze ci je cena akceptovatelna – bola – 16euro za noc – bola to dokonca velmi pekna izba s jednou postelou len pre mna – sakra, ked ma clovek nejake lokalne know how, tak sa tu da prebyvat v relativnom pohodli za dost dobre ceny (relativne), len kto ma cas furt to googlit. Hodil som ruksak do izby, zamkol a siel som naspäť (prehlasovane ä som musel copypastnut, to proste nedokazem akceptovat inac) von. Prva idea bola dostat sa na kopec, ktory mi brani vo vyhlade na more. Presiel som popri rieke, poza futbalove ihrisko az po pastviny pre kone a tam som si uvedomil ze by som mal setrit svoju nahradnu obuv – inu uz nemam. Dost som sa musel vyhybat blatu vo vseliakych bazinach atd a tam pri tych konoch to uz vyzeralo, ze konci veskery civilizovany travnik a dalej je uz len akasi mokrad. Radsej som to vzdal a vratil sa do mesta. Vecer som si este zasiel do pizzerie (mal som chut na nieco zname), kde som vsak nedokazal citat prisady v menu tak som si dal radsej spagety carbonara – nieco co som poznal. Vecer na izbe som este chvilu pozeral animovane serialy po spanielsky, moc nechapajuc ale prijemne to unavovalo.
25. 8. 2011
Rano som siel na autobus do Santanderu tusim 10:20, myslel som si ze sa zobudim skorej, ale zobudil ma veru az budik, ktory som si nastavil v kritickej rezerve pred odchodom busu. Cestou do Santanderu opäť sledujem spektakularnu krajinku, tentokrat uz oblast, ktora sa vola Cantabria. Z autobusu vychadzam uz dost hladny, lebo povedal som si ze ranajkovat budem az v meste. Zachadzam hned do prvej bagetarne na autobusovej stanici, nastastie je dobra. Autobusova stanica ponuka dokonca wifi pripojenie zadarmo, idel. Namiesto googlenia hostelov sa teraz snazim skontaktovat s kamaratkou v Bilbau. Idealne by bolo, keby som nemusel prespat v Santanderi ale mohol ist vecer uz rovno k nim. Zistujem ci je doma, pripravena prichylit ma, vyzera ze hej, vymiename si telefonne cisla keby nieco. Ruksak ukladam do uschovne a vyrazam prezerat mesto. Opäť prva vec je pre mna najst pobrezie, co sa mi podarilo relativne rychlo. Dostal som sa na male namesticko a zbadal som pozicovnu bicyklov, ktora funguje bez obsluhy len na kreditnu kartu. Po chvili vahania, ci tomu systemu mam doverovat si hovorim, ze mi to velmi ulahci prehliadku mesta a suhlasim s blokaciou 150eur na mojej karte v pripade nevratenia bicykla. V stanku s turistickymi informaciami vyzobrem mapku a pustam sa po cyklistickom chodnicku po pobrezi smerom ku kralovskej rezidencii Magdalena. Ked som doslapal az k parciku pred zamkom zistil som, ze som si vybral dost blby bicykel, ktoremu sa sustavne trie pneumatika o blatnik. Nevadi, zamkol som ho pri parku a siel som ceknut palac.
Musim uznat ze kralovska rodina si vybrala velmi pekne miesto pre svoje letne sidlo, mame celkom rovnaky vkus, kebyze disponujem narodnym rozpoctom asi by som siel do niecoho podobneho. Obmotkam sa okolo palaca, chvilu si posedim cumiac do mora, potom vojdem do parciku za palacom a hodim si kratkeho slofika.
Potom sa vratim spet k svojemu bicyklu a teraz uz seriozne nadavajuc na tu debilnu tazku masinu na zneprijemnovanie presunu ludi. Nastastie pri mestskom zoo, kusok od palaca, nachadzam dalsiu bicyklovu stanicu, kde menim bicykel a tentokrat je to uz lepsi kus, pri ktorom netreba slapat dolu kopcom.
Mestske zoo su asi tri velke ohrady blizko mestskej plaze, v ktorych sa daju vidiet napr tucniaky a tulene. Po dosledovani zvery ficim na cajgli smerom k mestskym plazam. ked pobrezie uz prestava byt zaujimave zapichavam to po cyklistickom chodniku smerom do vnutrozemia, smerom po rieke. Celkom zaujimava oblast, s chodnikmi a parcikmi a sportoviskami, pripominajuca parciky vo vyschnutom koryte rieky vo Valencii.
Po tomto useku sa moja cyklotrasa zvrtava zase do mestskej casti, kde uz idem akousi hlavnou ulicou smerom späť ku stanici. Najprv slapem dost prudko do kopca ale potom hlavna ulica bol uz len prijemny svazik smerom dole, takze som sa len pomalicky viezol po chodniku korzujuc medzi ludmi smerom k stanici a obzeral akusi santandersku hlavnu triedu s obchodikmi a vecami co sa na hlavnych triedach zvyknu nachadzat. ku koncu som narazil na internetovu kaviaren, kde som si opet potreboval vykonat nejaku komunikaciu so Sandrou z Bilbaa. Nakoniec ma to tam vcuclo na 3 hodiny, kym som douploadoval vsetky videa a prepisal text z Picos de Europa do blogu bolo 40min pred odchodom posledneho busu do Bilbaa. Nastastie som bol uz relativne blizko stanice, takze nebol ziaden seriozny stres a vsetko som pekne stihal. Uvedomil som si ze som okrem bagetoveho “brunchu” dnes nic nejedol, tak som este rychlo stihol pobufetit akesi sendvice v stanicnom bufaci. Potom som uz nasadol do busu. Bol to presne ten isty typ s troma radmi sedadiel v akom som sa viezol z Corune do Gijonu. Akurat tam nebola telka ani autobususka. Ale opat velmi prijemny sposob cestovania. Bola tma, z okna nic nebolo vidno, tak som sa pokusal citat noviny El Pais, ktore na mojom sedadle nechal niekto predomnou a boli dnesne a cele sa venovali krize v Libii.
(pripominam este youtube playlist, kde su vsetky videa)