19.8.2011
Ty kokos prečo sa tie tri krásne baby nemohli nasťahovať do mojej izby v Ríme o deň skôr? No nevadí aj tak sa necítim na nejaké sociálne interagovanie, mám na hube obrovský opar a vyzerám ako keby som mal lepru. Celé dnešné doobedie bolo o dostaní sa na letisko a úspešnom odletení do Porta. Po chvíli blúdenia na vlakovej stanici Termini sa mi podarilo nájsť Šatl. Tentokrát ma šatl nevyšiel nič (normálne stojí 4-6 EUR) lebo zhodou okolností sa predomnou bol akýsi japonec opýtať, či môže vrátiť lístky a oni že nie a tak potom odišiel a keď začul, že si pýtam lístok na CIAMPINO (letisko) tak mi rezignovane dal svoj (dokonca dva). Mám rád Japoncov.
Web check-in s Ryanairom je úplne to isté ako normálny check-in, akurát namiesto bežnej letenky nosíte so sebou vytlačený papier. Aj tak je vždy niekde ujo/teta, ktorej odovzdávate bagáž. Neprítomnosti tohto uja a miesta jasne označeného spoločnosťou a číslom letu som sa bál najviac. Myslel som si, že sa budem musieť hlásiť v nejakom generickom baggage drop pointe kde bude riziko, že moja batožina bude cestovať na iný svetadiel ako ja.
Odlet z Ríma sa udial za poludňajšej svetelnosti a viditeľnosti, tak som si ešte z lietadla mohol znovu vychutnať niektoré pamiatky – rozoznal som akurát Sv. Petra a tú tehlovú tortu. Lietadlo spoločnosti Ryanair, typický lowcostový Boeing 737 nebolo vôbec také zlé ako sa o ňom povráva.
Nad Portom bolo tiež veľmi pekné počasie a z okienka som mal možnosť pozrieť si vtáčí pohľad na cetrum. Od prvého momentu ako som vystúpil z lietadla v Porte, šlo všetko 100krát hladšie ako v Ríme. Ruksak som dostal hneď, pri východe mi usmievajúca sa tetula dala do ruky praktickú mapku mesta (Obrigada- poďakovala mi ona, že som bol ochotný si ju vziať) Pri automatoch na lístky na metro stál ochotný (!!!toto nie je samozrejmosť!!!) týpek, ktorému som povedal kam chcem ísť (Sao Bento) a on mi kúpil lístok. Chcel som ísť na zastávku z ktorej naviguje Oporto Poet’s Hostel svojich návštevníkov a čeknúť si, či tam náhodou nemajú miesto. Keď sme pred tromi rokmi boli v Lisabone v ich pobočke, bol som z toho hostela nadšený. Samozrejme ako som bohužial tušil nemôže zas všetko 100% vychádzať – nemali túto noc voľno. Ale veľmi milá a ochotná recepčníčka mi vyhľadala ďalšie hostely v okolí. Najprv mi na mapku nakreslila jednu bodku. Povedal som jej, že pre istotu ju poprosím aby mi tam dala ešte jeden backup. Nakoniec sa celkom rozbehla a z hlavy tam nabodkovala asi 7 hostelov. Nebolo treba. Prvý tip, ktorý mi dala – Gallery Hostel, ktorý bol asi 8 min. pešo odtiaľ mal voľno a úplne ma očaril. Majú tu aj terásku s lehátkami na streche, galériu, bar, knižnicu a kinomiestnosť! Keď som sa dotešil z dobrého hostelového dílu šiel som sa do mesta najesť a potom sa trochu poprechádzať. Kým som neobjavil most Luja Prvého, tak som bol z Porta iba priemerne nadšený, ale akonáhle som uvidel ten výhľad z neho, tak si ma Porto okamžite získalo. Je to jedna z najkrajších mestečkovských scenérií. Potom som sa tam šiel prejsť ešte v noci a bolo to rovnako čarovné. Večer bola moja hlavná misia ísť okoštovať portské víno. Misia bola úspešne splnená so záverom, že portské víno nemusím. Je to taký sladký, korenistý vermutoid. Aby som si bol istý dal som si jeden pohárik v dvoch krčmách, každá na inej strane rieky. Červené som mal desaťročné SANDEMAN a biele som mal akési neznáme suché. Každopádne ma to príjemne unavilo a pozbavilo chutí riešiť akýkoľvek nightlife.
Zajtra sa chcem vybrať niekam ďalej smerom k pláži.