20.8.2011
Je už relatívne neskoro (polnoc) ale ešte niečo odblogujem, lebo bohvie ako to bude s Internetom v Santiagu. Vlak mi ide zajtra 7:55, takže s hostela musím vyraziť 6:30 (AU!).

Ráno som si dal tradičný hostelový breakfast – toast s lekvárom a vyrazil som do ulíc. Môj prvý cieľ bol nájsť knižnicu Livraria Lello, ktorá mala byť kdesi blízko môjho hostela. Asi 20 min som sa motkal okolo toho istého námestia, kým som to objavil, spýtal som sa asi dvoch ľudí hovoriacich čisto po portugalsky, kývajúc hlavou, že rozumiem ich inštrukciám a potom sa motkajúc tak isto ako predtým. Ale tie drevené schody stáli za to. Veľmi pozoruhodná a originálna stolárska práca. Potom som zišiel dole ku rieke a šiel som popri nej pešo až k oceánu. Chvíľu som posedel pri majáku a potom som šiel plážou až k Matosinhos. Po ceste som videl toto, nejak som tomu nevenoval pozornosť, myslel som, že je to nejaká náhodná spleť káblov. Až teraz jak sem dávam linky z wikipedie, tak vidím, že je to nejaká socha. Na konci pláže som vošiel vyhladovelý do prvého fastfoodu a dal som si Francesinhu, ktorej som sa prežral do predvýbuchového stavu. Prešiel som pár blokov k zastávke metra v Matosinhos, zistil som, že lístok, ktorý som išiel z letiska mi ešte platí, pretože som si ho “nevalidoval” (po našom: necvakol) a teda včera som šiel z letiska vlastne na čierno. Nuž, ale môže za to ten ochotný ujo na letisku, ktorý ma na túto podstatnú vec neupozornil. Odviezol som sa ku Casa da Música, celkom zaujímavý architektonický výplod. Okrem zaujímavosti budovy je zaujímavá aj úprava dlažby okolo nej. V rohoch parcely vyhradenej tejto budove sa dvíha do svahu, čím sa zjavne stáva zaujímavou pre miestnu skejťač a bicigľač. Od tohto som prešiel cez park s akýmsi stĺpom s akousi zverou na vrchu, kde som si nachvíľu ľahol na lavičku s miestnymi bezdomovcami a turistami a potom som šiel ku tomuto. Nie som si teraz istý či sa to volá Palácio de Cristal, alebo je to niečo iné. Odtiaľto som šiel pešo do hostela, bolo cca 5 hodín a ja som bol unavený jak otrok. Po výdatnom šlófiku som šiel na recepciu pre nejaké cestovné tipy ako sa dostanem do Santiaga a potom som šiel opäť von. Podarilo sa mi získať pohľadnicu a známku ako som chcel, napriek tomu, že bola sobota cca 7 hodín, takže aj druhá babka dostane pohľadnicu (keď pošlete pohľadnicu jednej, musíte aj druhej, viete ako to chodí…) Vyšťavený som sadol na jeden expresný čerstvo vytlačený pomarančový juice. Obsluha nevedela po anglicky, ale ľudia tu vo všeobecnosti rozumejú španielsky, takže som si celkom zvykol okamžite po nevydarenom anglickom prihovorení prepnúť na španielčinu. Potom som sa znova musel ísť pozreť z toho starého mostu, ten pohľad je proste úžasný, chvíľu som posedel na druhej strane rieky čumiac na ten skvost extreme engineeringu až kým som nedostal ukrutnú chuť na pivo, ktoré som si chcel zakúpiť v nejakej krčmičke blízko štvrte s mojim hostelom aby som bol schopný rýchlo príjemne odkvecnúť. Zakempil som v uličke kde sa akurát chystalo nejaké free premietanie kina, dokonca anglicky s portugalskými titulkami, čiže by sa to aj dalo sledovať, ale bolo to až za 10 min tak som zatiaľ zabehol do podniku asi 10m odtiaľ, ktorý sa volal “Plan B”, hral tam veľmi príjemný nujazzíček, tak som si tam k pivu otvoril knižku a ďalšiu hodinu som odtiaľ nevyliezol, až kým sa mi z toho príjemného koženého kresla v ktorom som sedel nezačal neskutočne zaparovať zadok. Potom som už fičal do hostela, pred spaním sa ešte podeliť s týmto na blogu…

Najbližšie dni (viacmenej až do Bilbaa) plánujem správať sa viac nízkonákladovo (po slovensky low-budgetovo), ale uvidíme jak sa mi to podarí… Takže je možné že budem chvíľu bez Internetu. Dôležité nudné detaily sa však nestratia, všetko si budem zapisovať na papier… akurát je možné, že sa publikujú trochu neskôr. Zatím..