29.8.2011 (pondelok)
Keď som sa ráno zobudil v San Sebastiane opäť šlo len už o to dostať sa na autobus do Pamplony. Nevyspal som sa až tak veľmi do ružova, tak som v autobuse dosť pospával. Cestou do Pamplony Španielsko prestávalo byť už také zelené ako je na celom Severe. Pamplona je už na začiatku toho takého púštneho, suchého Španielska. Autobusová stanica v Pamplone, opäť úloha nájsť hostel. Mám obkreslený papierik s dvoma bodmi. Hojne využívam moje úbohé pomalé GPS v mojom úbohom pomalom mobilnom telefóne. Prvý hostel má nápis vyblednutý skoro až do nepozorovateľnosti a v predajni nábytku vedľa jeho vchodu sa dozvedám, že už nefunguje. Pohoda, s prvými dvoma hostelmi už ani nerátam. Druhý hostel vyzeral aj tak zaujímavejšie. Hostel Hemingway. Nejak sa tu dosť odkazujú na toho Ernesta. Kukám, že to bude asi tým, že celá knižka Sun also Rises je o býčích zápasoch v Pamplone. Chvíľu som sa motkal po uličke, ktorá vyzerala ako z westernového filmu, také piesočné farby všade. Pýtam sa na Hostel, teta vraví, že som zašiel moc ďaleko, potom sa pýtam pani Parkovacej dozorkyne, tá vraví, že je to hneď oproti za mnou, stačí otvoriť oči, áno pýtam sa na Hostel Hemingway hneď vedľa veľkého nápisu “Hostel Hemingway”. Zvoním na zvonček. Máte voľné izby? Nie, es completo. Urobím niečo ako audio-psie-oči do interkomu a vravím tete, že či by mi teda aspoň nemohla odporučiť nejaké hostely poblíž. Zamyslí sa, povie poď hore. Hore prídem k celkom sympatickej recepčnej, a čakám nech mi teda ukáže na mapke, kde by som mohol ísť ďalej. Ona kuká do kompu, zamýšľa sa a vraví, že práve pozerá, že jej niekto neprišiel a teda majú asi jedno miesto voľné. Juchú. Hostel je celkom príjemný a celkom v centre a celkom lacný. Kiepim sa a idem spať. Tento mód sa mi celkom zapáčil. Poobedňajší šlófik a potom explorácia mesta. Ono to v týchto teplotných podmienkach nie je až také veselé chodiť okolo obeda po uliciach. Šlófik síce spôsobí, že potom nezaspím minimálne do 2am ako väčšina španielov, avšak to len znamená, že zajtra budem ospalý a budem potrebovať rekurzívne ďalší poobedňajší šlófik. Po šlófiku sa púšťam smerom k veľkej býčej aréne. Zavrené, kurnik. Vyzerá celkom veľko, asi by sa mi to páčilo vnútri. Potom prechádzam okolo katedrály a hovorím si, že asi dám tie 4 eurá a vstúpim, aj keď je to len kostol, je to dosť dôležitá Pamplónska pamiatka.

Hmm, nuž bol to len kostol. Nakoniec prichádzam pozrieť si citadelu, čo je akési vojenské opevnenie v tvare pentagonu. Veľké, ale nudné.

Pamätám sa ešte, že som zašiel aj ďalej za mesto, kde som sa mohol pozrieť na pohľad ďalej do krajiny. To sa mi na Pamplone najviac páči, že je to ako keby také púštne mesto ležiace na plochej krajine a v diaľke vidno všeliake zaujímavé hory, najideálnejšie by bolo obísť to mesto po okraji celé dookola, ale na to som nemal čas. Nejaký zásadný dojem to tu na mňa nezanechalo, Možno by to bolo iné, keby som sem prišiel 7. júla počas toho sviatku San Fermín a býčích zápasov.

30.8.2011 (utorok)
Ráno som vstal docela nevyspatý. Bolo horko, každú chvíľu v izbe ktosi buntošil atď. Povedal som si, že sa nebudem zbytočne povaľovať aj tak sa nevyspím už doružova, tak som vstal okolo 8 a niečo, že stihnem bus do Zaragozy o 10.15. Kukám, že v tomto čase vstávajú všetci a všetky hostelové kúpeľne a hajzle sú obsadené, tak idem preč bez všetkého, ani zuby si neumývam, neznášam čakanie v rade na záchod. Pred odchodom sa uvedomím, že mám vlastne zadarmo toasty a lekvár, tak sa ešte rýchlo naraňajkujem. Autobusová stanica v Pamplone (nachádzajúca sa pri Ciutadele) je celá decentne v podzemí, páči sa mi to, takéto infraštruktúrne veci by mali byť v podzemí a povrch nechať takým veciam ako sú námestia a parky. V autobuse do Zaragozy opäť pospávam, sem tam pozrem na nejaký ten kopček a krajinku okolo. Vo vrecku mám opäť obkreslenú mapku z google maps s dvoma “ubytovňami”. Od pozitívnej skúsenosti v San Sebastiane nehľadám v Španielsku hostely cez “hostal” ale cez “albergue”, čo sa viac blíži nášmu pojmu hostel. V Zaragoze na stanici je seriózne teplo jak na púšti. Zaragoza je ževraj jedno z najhorúcejších miest v španielsku, áno, potvrdzujem. Pri kombinácii s rozohriatým mestským dláždením je to hotová sauna. Prvá ubytovňa je v akejsi štvrti ďalej od centra. Triafam dokonale podľa svojej mapky a GPS. Voľné majú, izba stojí 17EUR, ale vtip je vtom, že si musím najprv vybaviť “international hostelling” kartičku za 12EUR. Nie som až taký unavený 29EUR je moc, kartičku asi už nikde inde nevyužijem. Ujo bol ale milý, potom ako mi všetko povysvetľoval, ochotne mi dal aj mapku čo som si vypýtal, či náhodou nemajú (skoro v každom hosteli je samozrejmosťou informačný papierik s mapkou mesta pre turistov) a povedal mi na aký autobus mám ísť do centra. Nemal som problém ísť ešte pešo, ale nachádzal som sa v takej nudnej bytovkovej štvrti, že som si povedal, že radšej šetriť energiou na zaujímavejšie trasy. Tridsaťosmička šla spoza rohu okamžite. Trocha som chaosil počas jazdy s mapou, že kde mám vystúpiť, po chvíli som však už zorientoval a mal som jasno. Niekde blízko Plaza España, na mapke to vyzeralo tak centroidne a celkom prijateľne blízko uličky s hostelom. Malá zastávka vo fastfoode, potom docela rýchle nájdenie hostela, majú voľno, yes! Vyzeralo to tam dobre. Stálo to 18EUR. Internetu a počítačov tu majú neúrekom, dokonca tu majú akýsi svoj vlastný pivničný klub so stejdžom (odkiaľ práve píšem). Umývam si zuby, kiepim sa, holím sa (je to dosť nepríjemné, lebo som si zabudol penu aj vodu po holení, ale už ma to dosť omíňalo) a hádžem šlófika.

Potom vyrážam na exploráciu mesta. Najskôr po rieke (základ v meste je nájsť rieku alebo pláž pre orientáciu), potom zbadám baziliku. Hmm, je to síce len kostol, ale fakt veľký! Vstup zadara. Vchádzam. Wáu, fakt veľké. Anjelikovia a ježiškovia ma nevzrušujú ale tento extreme engineering hej. Je to tak veľké, že je to akokeby spojenie viacerých minikostolov dokopy, sú tam viaceré kaplnky a veci pri ktorých sa dá mol-liť (čítaj po trenčiansko-teplansky). Je tam bohužiaľ zakázané fotiť. Bojím sa vytiahnuť mobil, že príde nejaký ortodoxný farár a umláti ma kadidlom do krvi. Nakoniec sa však odhodlám a v tichom rôžku mimo omšujúceho davu urobím jeden nekvalitný záber.
(pridaný bude neskôr, teraz sa mi nabíja mobil na recepcii)

Potom pokračujem smerom po rieke, ešte ma celkom po ceste zaujalo toto centrum (asi súčasného umenia), možno sa tam zajtra stavím. Tak nejak to celé centrum obídem až po akýsi hrad. To je už cca 10 hodín večer. Tam si docela unavený sadnem a kontemplujem, že čo s načatým životom, píšem si a kreslím si a tak… Okolo prechádza dosť veľa psíčkarov… Potom pomaly odchádzam späť do hostela a zasadám ku kompu.

Neviem, či ešte niečo napíšem. Zajtra idem do Barcelony, kde som už bol, chcem sa tak len znova z nostalgie prejsť po nejakých miestach a na druhý deň to bude len už o dostaní sa do Girony a lietadle domov. Ale ak sa stane niečo zaujímavé, tak sa s tým určite podelím…