Jinghong, Yuanyang, Kunming

Fotky Jinghong
Fotky Yuanyang

V Dali nastupujem okolo obeda do sleeperbus-u (spacieho autobusu) do Jinghongu, hlavneho mesta oblasti Xishuangbanna na juhu Yunnanu, na hranici s Laosom a Burmou. Pustam sa do citania knihy Lost Horizon, ktora ma prijemne zamestnava skoro celu cestu. Uzasnou sucastou tohto tripu bolo, ze Autobus zastavil v strede cesty v nejakej dedine, kde sa sofer siel vyspat niekam do pohodlnej postele a nas nechal spat v nasich kotercoch v otvorenom autobuse. Asi hodinu casu som tam zabil spriadanim planov ako by sa dala zrealizovat staznost na dany dopravny podnik. Nakoniec som sa na to samozrejme vykaslal, ale aspon som nejak zamestnal urazenu mysel.

Jinghong som chcel vyskusat z dovodu jeho opisu: “je to idealne miesto na unik pred zimou”. Ja uz niekolko dni unikam pred zimou, tak som chcel ten unik doviest do uspesneho konca. Podarilo sa. V Jinghongu sa okolo obeda pre brutalne horucavy takmer neda pohybovat po vonku. Prejst po meste sa idem az vecer. Prva velmi odlisna vec v tomto meste (okrem teploty) je vzhlad ludi. Uz to tu vacsinou konverguje skor do Vietnamcov a Thajcov. Ulice tu lemuju tropicke kricky s velkymi listami, nieco ako palmy. Z nich trcia farebne budovy s ornamentalnou gycovou vyzdobou. Casty typ sochy: slon. Farebny.

Co sa cinskeho jedla tyka zistil som, ze Kung Pao je docela bezpecna volba aj v nativnych restauraciach, takze v poslednej dobe tvori toto jedlo znacnu cast mojho jedalnicka. Clovek sa toho ani tak rychlo nepreje, pretoze vsade to robia trochu inac. Prisady sa lisia. Stabilne su len kocky kuracieho masa a arasidy. Aj ked dostal som uz aj Kung Pao bez arasidov. Seriu mojich sebavedomych objednavok Kung Paí na iste obdobie prerusila navsteva jednej restauracie v Jinghongu, kde som si v zmesi, na ktoru som sa uz vyhladnuty velmi tesil, nasiel celu slepaciu nozku – aj s pazurmi. Pojem “diced chicken” tu ponali trocha inac ako som bol zvyknuty a v podstate to bolla polka celeho osklbaneho kurata aj s kostami nasekana na kusky pomiesana so zeleninou – a arasidmi. S kludom kolonialneho gentlemana som sa zdvihol, zaplatil a odisiel bez toho aby som sa daneho jedla co i len dotkol. Navonok s kludom, samozrejme som bol nasraty za zbytocne vyhodenych 31 yuanov, ale hral som to na princip. Na veceru som v ten vecer jedol instantne nudle a restauraciam som sa vyhybal.

Prechadzku zakoncujem nocnym nabrezim rieky Mekong, na ktorom so zaujmom sledujem gekony skryvajuce sa v poulicnych lampach. Cestou do hostela minam koncert akejsi thajskej folkrockovej kapely vramci festivalu country hudby.

Stale som v zrychlenom transferovom mode. Podla wikitravel sa v okoli da podniknut vylet po “Minority Villages” Mohlo by byt zaujimave minivanom sa priviest do dzedziny a fotit si nativnu babicku ako si perie spodare na verande svojej chatrcky v slume, ale opat ozelievam.

Dalsi ciel mojej rychlo-misie juhom Yunnanu je Yuanyang, ktory je znamy svojimi ryzovymi terasami. Jasne, ze tam musim ist, ved kvoli ryzovym terasam sa predsa chodi do ciny. Cesta z Jinghongu trva dva dni, zastavka je v meste Luchun [spinave, priemerne mesto, nestoji za opis, prespavam v ubytovni pri stanici]. Kvalita cesty sa opat blizi severu. Cestou naruzivo fotim z okna autobusu, bohuzial kvalita takychto fotiek za vela nestoji.

Miname spustu malych dediniek v ktorych sa ludia na verande svojich chatrci pri ceste pomalicky venuju roznym cinnostiam. Zeny cistia zeleninu, velke deti pomahaju, male deti pricmrndavaju, alebo sa nosia v satkach na chrbte. Muzi fajcia cigy z vodneho bonga. Vodne bongo je tu vsadepritomna pomocka kazdeho fajciara a vobec to nie je zalezitost malych rozmerov. Niektore su skoro metrove tuby s priemerom asi 10cm. Ciga sa strka do maleho nasosniku priblizne v strede aparatu.

Na roznych miestach autobus docerpava vodu. Zatial velmi nerozumiem na co, ale deje sa to docela casto. Skoro na kazdej takej docerpavacej stanici – tocka s hadicou – sa nachadza aj nejaky stanok s ovocim. Odhodlavam sa vyskusat exoticky druh, ktory este nepoznam – napr vec s hviezdicovym profilom. Myslim, ze som to uz videl ako prilohu v nejakej restike u nas. Nie je to zle, len sa to nepokrajane dost nesikovne je. Druhy exoticky druh, ktory uputal moju pozornost, bol nieco medzi melonom a uhorkou medzi domacimi zjavne popularny, na jednej zastavke to zuval skoro cely autobus. Ja som nestihal ochutnat, lebo som sa natlacil velkeho pomela

Okrem toho moje botanicke obzory rozsiruje aj bananovnik, ktory prvykrat vidim nazivo (AFAIK). Velmi pekna rastlina, okamzite som si ju oblubil. Jedneho dna, ked budem kokainovy kral v nejakej juhoamerickej republike, vo svojej vile si musim zadovazit bananovniky. Ma krasne velke plne listy a ta vec, z ktorej vyrastaju samotne banany ma podivuhodne technologicky tvar – skoro ako nejaka vesmirna lod. Nabojnica na banany.

Do Yuanyangu prichadzam este pred obedom. Chvilu zmatkujem, ci som dobre, lebo nazov je v skutocnosti Xinjiezhen. Yuanyang je sice klasicky spinave mestecko, ale je krasne posadene vysoko v horach. Hlavne namestie je vlastne velka terasa s vyhladom do obrovskej doliny hlboko pod nim, posiatej mnozstvom ryzovych teras a mensich dediniek. Ked prichadzam na namestie pred obedom, vidno z neho peknu inverziu v udoli. Kym som sa najedol v podniku pri namesti, oblaky sa zdvihli a mesto zahalili na par hodin do hmly. V takychto podnebnych podmienkach som sa vybral hladat informacie o vyletoch na okolite ryzove terasy. Hlavna vec, co som chcel zistit bolo, ci sa to vobec oplati v tomto pocasi. Vybral som sa na hostel – jediny spomenuty na wikitravel. Cakam hodinu na opustenej recepcii a vyuzivam free wifi. Nik nechodi tak idem do akejsi kancosky pod hostelom. Tam ma typek odbija odmietavym gestom, ale zjavne na mna niekoho upozornil, lebo zachvilu prisiel k recepcii starsi pan. Podava mi telefon a v nom mi jeho manzelka [no hadajte akou kvalitnou] anglictinou vysvetluje ako mi jej manzel moze vybavit minivan k rice terraces. To bola tema jej prednesu. To je vsetko co som pochopil.

“I would like to ask, whether you think it’s a good idea to go to the rice terraces today, given the cloudy weather”

“Yes, yes. Rice Terrace. How many people? My husband will get a minivan for you’

“Well ok, but first I’d like to know whether it’s worth going at all. What do you think? Maybe tomorrow it would be better?”

“Yes, yes. You can sleep in my hostel. Go to terrace tomorrow.”

“Thank you very much, good bye.”

S usmevom odbijam manzela. Tudy cesta nevede. Zjavne sme si nerozumeli, nemalo to cenu. Hlava panej na druhom konci dratu bola naprogramovana na dve sluzby, ktore ponukala a ine informacie sa z nej dostat nedali. Bohuzial v Yuanyangu sa tiez nezdrzim dlho. Som trochu sklamany pretoze jednak som sa sem specialne trepal dva dni a dvak toto je jedna z dolezitych veci, ktore treba v cine vidiet. Ale nebudem si krvopotne objednavat taxik, ktory ma bude vozit po hmle. Kupujem vecerny listok do Kunmingu. Mam cca 6 hodin do odchodu autobusu. To je cas na drobnu turu po okoli. Dufam, ze na trocha ryze narazim aspon po svojich.

Narazil som. Cesticka sa tiahla lesom kusok pod hrebenom, na ktorom lezal Yuanyang. Sem tam sa otvorila a viedla cez ryzove pole. Bol som docela spokojny. Presiel som asi dvoma dalsimi dedinkami. V strede som si dal drobnu pauzu slniac sa na velkom placatom kameni pri ceste uprostred ryzovej terasy s vybornym vyhladom do doliny. Odohrala sa tam aj drobna drama, pretoze sa mi podarilo vytriast svoj mobil do vody medzi ryzu pod kamenom, na ktorom som lezal. Ten mobil je tu vyznamnym rozsirenim mojho mozgu, som na nom docela zavisly, je to jediny kus inteligentnej elektroniky, ktory tu zo sebou mam na veci ako komunikaciu, slovnik, knihy, gps, atd… trochu mi lepilo. Nastastie Samsung Galaxy S2 sa ukazal byt ryzuvzdorny a prezil. Namoceny bol len do polky, mal zablateny usb port, takze si podchvilou myslel, ze sa nabija aj ked sa nie.

Cestou spat stretavam parik cechov vracajuc sa tou istou cestou do mesta. Potom som ich stretol aj v restauracii kde som cakal na bus a potvrdili mi, ze asi 50% teras, ktore navstivili taxikom boli v hmle a takisto, ze tie pohlady sa v zasade velmi nelisia od toho co sa da vidiet tu na okoli alebo z autobusu.

Do Kunmingu cestujem velmi pohodlnym sleeperbusom. Cesta ubehla rychlejsie ako som cakal. Ku koncu cesty to uz vyzeralo, ze sme sa opat rozhodli spat celu noc na nejakej stanici, stojime hodinu, dve. Spim prerusovane, aj ked je autobus pohodlny neda sa tam natiahnut uplne dokonale a brutalne ma otravuju komare. Ked stojime asi tretiu hodinu uz znova zacinam byt nasraty, ze co je toto aby spaci autobus stal v noci. Spaci autobus je od toho aby isiel aj ked ja spim. Potom sa vsak dozvedam ze som uz v Kunmingu a to sa len umoznuje cestujucim pockat na prve ranne spoje. Nadavajuc si do dementnych debilov a bohviecoho este sa taxikom veziem do hostela.

O Kunmingu neviem nic. Je to proste velke mesto. Hlavne mesto Yunnanu. Dosiel som vsak v stadiu, kedy ma opustili akekolvek turisticke chute. Rozhodol som sa, ze v Kunmingu nenavstivim ani jednu pamiatku, ani nic. Chytila ma chut opat sa trochu posunut dalej v Cinstine, tak si nakupujem ucebnice a karticky so znakmi a drtim. Blizi sa velky sviatok, listok na vlak smerom ku Heinanu sa mi podarilo zohnat najblizsie az o 4 dni. Tak sa 4 dni idem venovat cinstine a nadrteniu sa zakladnych znakov. Tie karticky (flashcards) su vymakana vec, neviem preco som si ich nezadovazil skorej. Povedal som si ze pocas svojho vyletu sa skusim naucit prve dva balicky tj 896 znakov. Uz ich mam za sebou okolo 280 ale su medzi nimi aj take co som uz vedel. Dalej som si kupil knihu o cinskej gramatike. Cinska gramatika akoby kompenzovala zlozitost abecedy, vyslovnosti a vsetkeho ostatneho a je velmi jednoducha a logicka. Moj pobyt v Kunmingu je v podstate jazykovy kurz. Jediny vylet co som urobil bol vylet do Mandarin Bookstore pre ucebnice. Inac kazde rano pendlujem medzi Starbucksom a McDonaldom na kavu a hostelom, ktory je o jedno namestie dalej. Tieto miesta mi dokonale vystacia na cele styri dni. Po ceste mam este zopar inych globalnych fastfoodov, ako zachranna siet, keby som nenasiel normalnu stravu ale dobre jedlo robia aj na samotnom hosteli. Tieto lokality okolo hlavneho namestia mi vytvaraju dokonaly uzavrety sebestacny ekosystem. Jedine co tu nemozem zohnat je ceruzka. Vcera som presiel cele enormne nakupne centrum a nist. Nakoniec mi jednu daroval typek na informaciach. A zachvilu mi dosluzi aj moj zapisnicek a zosity som tu tiez velmi nevidel. Moleskine, where are thou?

Dalsie posty budu snad uz z Heinanu, ak sa tam dostanem v tomto sviatocnom sialenstve.
Rad by som si zopakoval surfovanie.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *