Do Valencie sme cestovali veľmi drahým, ale luxusným vlakom EUROMED. Počas cesty sme si pozreli americkú akčnú komédiu Rush Hour 3. Vo vlaku s nami cestovali nejakí nemeckí tínedžeri. Keď sme opúšťali vlak trocha som sa obával, lebo sme opúšťali posledný naplánovaný bod. Budúcnosť bola neistá. Vo vrecku som mal papierik s adresami a telefónnymi číslami 3 hostelov. Najprv sme chceli skúsiť Hostal El Rincón, ktorý mi odporučil týpek z CS, ktorý nás mal pôvodne ubytovať ale nakoniec mu do toho niečo prišlo. Adresu som vedel už kvázi naspamäť, bol to jediný hostel, čo som si predtým čekol aj na google maps. Stáli sme pred hlavnou stanicou Valencia-Nord a potrebovali sme sa dostať niekde k Mercat Central. Zamierili sme k prvej mape/informačnej tabuli čo sme zbadali na ulici pred zastávkou metra. Ako sme tak konzultovali mapu, poza nás nebadane prešiel pán tmavšej pleti. Zdvihol zo zeme môj ruksak ako keby sa nechumelilo a bez okolkov si s ním kráčal ďalej (nebežal! kráčal prechádzkovým krokom) Našťastie som túto pre mňa bezprecedentnú udalosť zachytil periférnym videním a svižne som sa za pánom rozbehol. Poklepal som ho po pleci a povedal niečo typu „Hej!??“ On sa na mňa pozrel ako keby prekvapený, že prečo ho obťažujem ale nejako veľmi sa nezdráhal ruksak mi vrátiť. Asi to bolo početnou prítomnosťou polície v okolí. Asi si povedal: „nuž, nabudúce budem opatrnejší“ To isté som si povedal aj ja.

Poučení sme sa vidali smerom k Mercat Central. Hostel El Rincón sme našli relatívne rýchlo. Ja som bol pripravený na to, že predtým než nájdeme dobrý hostel ich budeme musieť obehnúť aspoň tri. Ale prekvapili nás. Mali voľnú dvojizbu s vlastnou kúpeľňou za 15euro na osobu. Výborne! Ostali sme. Keď sme sa doubytovávali a dovytešovali z výborného obchodu bolo asi 9 hodín večer. Vybrali sme sa trochu poprechádzať po meste. Robo mal výčitky, že necvičí na gitaru, tak šiel po chvíli domov. Ja som si chcel dať trochu väčšiu trasu. Pristavil som sa pri ďalšej nástennej mape Valencie. Povedal som si, že sa pôjdem pozrieť k rieke. Z mosta je vždy pekný výhľad na mestskú scenériu. Našiel som na mape ulicu, ktorá sa mala končiť mostom a vydal som sa ta. Potvrdil som si u dvoch ľudí, že idem dobrým smerom, lebo prvý ujo mi povedal, že je to 20 min tým smerom tak som si chcel byť istý. Zrazu som zbadal nejaký most. Super, už som tu, tí domorodci to s tými časovými odhadmi nejak preháňajú, povedal som si. Avšak keď som vyšiel na most, nebola pod ním rieka iba akýsi park s chodníčkami a celkom rušnou premávkou športujúcich bežcov. Tak predsa k rieke budem musieť ísť tých 20 min ako vravel ten prvý týpek. Zišiel som z mosta a pokračoval som približne rovno tým istým smerom. Ale rieky furt nikde. Tak som zmätený zastavil párik dôchodcov a opýtal som sa, že ako sa dostanem k rieke.
– Oni, že Río?!? Najprv nechápali, že o čom to rozprávam ale potom, že Aháá! Koryto rieky! (bývalej). Pani ukázala prstom na cestu po ktorej som išiel asi 5 minút.
– Ale teta tadiaľ som už išiel a nevidel som žiadnu vodu!
– No hay agua!
– Aha síí!
-Hahaha.
– Hahaha. (no srandu mali zo sprostého turistu)
Tak som zistil, že stredom Valencie sa vinie koryto vyschnutej rieky.

Nasledujúci deň sme sa vybrali do Hemisféricu, ale to je aj na videu (ospravedlňujeme sa za oneskorené uploady). Tieto architektonicky úžasné miesta ma veľmi priťahujú. Dokázal by som tam kontemplujúc stráviť celé hodiny. A ešte je tam poblíž aj múzeum vedy. Pŕfikt. Z hemisféricu sme išli ešte narýchlo čeknúť mestskú pláž. Piesok je oveľa jemnejší ako v Barcelone. Vlny sú síce tak isto slabé ale aspoň voda je čistejšia. Ozaj ešte jedna vec. Zistili sme, že vo Valencii sa oplatí spoliehať sa skôr na autobus ako na metro. Zastávky metra sú rozmiestnené dosť nariedko a busy chodia veľmi často. Akurát by som povedal, že na prvý kontakt sa v nich trocha dosť blbo vyzná.

Potom sme sa vrátili na hostel, trochu sme chilloutovali a neskôr sme ešte vybehli na jedno malé do nejakej blízkej putiky (nie pretože by sme nevypili veľké ale pretože je drahé a aj všetci okolo mali malé). Čapovali Amstel ako skoro všade.

Na druhý deň ráno sme si kúpili lístky na vlak 16:20 do Cartageny a vybrali sme sa pozrieť si historické centrum a počkať na vlak na pláži. Zistili sme, že po odčekovaní sa z hostela si tam ešte môžeme nechať uschovanú batožinu, čo sa nám veľmi hodilo. Historické centrum ma nejak veľmi neupútalo(Potom ako som videl Hemisféric), možno že sme nenarazili na to správne námestíčko. Všetky sme totiž prejsť nestihli. Potom sme sa šli okúpať. Povedali sme si, že z pláže musíme odchádzať 15:00. Avšak kúpanie sa nám zapáčilo a trochu sme sa pozabudli. Keď sme nasadali na bus smerom k hostelu bolo 15:30. The adventure begins. Bus nás vyhodil 16:05 približne pred stanicou, lenže my sme museli ísť ešte do hostela pre batožinu. Hostel je od stanice vzdialený 10 min. Stihne Róbert a Michal vlak o 16:20 ?

… to be continued …