Abstrakt: Sanya je nudné dovolenkárske stredisko.

V autobuse z Haikou do Sanye som šiel za tmy a nič moc nebolo vidieť. Docela ma zaujímalo ako vyzerá zbytok Hainanu, ale zabudol som na to pri plánovaní času cesty.Od autobusovej stanice som si to odkráčal až do hostela, ktorý bol dosť ďaleko. Kým som našiel správnu budovu vliezol som ešte niekomu do súkromného bytu. Vyhodil ma z neho číňan hovoriaci veľmi dobre po rusky. Hostel sa nachádzal na okraji štvrte, ktorá bola spleťou úzkych uličiek s malými špinavými obchodíkmi a reštauráciami. Bol asi 20m od cesty, ktorá viedla na pláž. Na druhý deň ráno prvá úloha lokalizovať nejakú schopnú jedáleň. Cestou na pláž som našiel coffehouse a pizza corner a to ostalo mojou hlavnou rannou stravovňou už nafurt. Stretol som tam zaujímavého starého pána z Belgicka, ktorý hovoril dobre po anglicky, vyzeral ako Dedo mráz a Karl Marx a žil v číne už asi 20 rokov. Dobrovoľne učil niekde angličtinu. Tvrdil, že rozpráva flat chinese, tj čínštinou bez tónov. Naša konverzácia začala tak, že si všimol, že sa učím kartičky a povedal “don’t try to learn too much at once”. Plážová oblasť bola na mňa príliš dovolenkárska. Celé to tu bolo také hotelové a vyumelkované. Ale tak chcel som to vidieť, tak mám čo som chcel. Večer sa prechádzam po pláži. Na hosteli so mnou bývali celkom sympatické švédky, tak sa snažím socializovať. Po večeroch sedím vonku, učím sa kartičky alebo čítam učebnicu. Keď chcem byť úplne sám mimo overhyped hlučných západných mládežníkov, hore na budove pri práčovni je úžasná terasa s výhľadom nad strechy domov, kam nikto kupodivu nechodí. Sú tam dokonca aj chilloutovacie lehátka. Tak to je moje meditačné miesto. Hoci tam neni výhľad na more, ale aspoň na celé údolie tejto štvrte. Jednu z posledných nocí sa mi podarilo nadviazať trochu dlhšiu komunikáciu aj so švédkami. Zisťujem, že jedna zo švédiek je holanďanka. Švédka švédka mi vysvetľuje univerzitný systém a že je tu vrámci voliteľného kurzu čínštiny a pobytu vrámci nejakého univerzitného programu. S holanďankou potom rozoberáme nadprirodzeno a jej strach byť v izbe sama. Už ani neviem ako sme k tomu odasociovali. Ona sa snaží vtlačiť do toho paranormálne aktivity a ja kognitívnu psychológiu. Docela príjemný pokec. Holanďanka bola predtým v indii a ako sama žena to nemala ľahké. Opísala napr zážitky z Indickej nemocnice a ich zdravotnú starostlivosť. Zaujímavé ale nechcel by som. Na hosteli vybavujem aj lístok z Haikou do Guangzhou v deň kedy malo už skončiť sviatočné cestovné šialenstvo.V Sanyi sa dobre demonštrovala kultúra číňanov pri veľkých sklobetónových stavbách. Videl som postavené mrakodrapy, ktoré síce boli dokončené, ale nevdýchli im dušu. Bol to proste iba umelý rozvojový projekt, splnený 5-ročný plán. Tuto bude stáť toto. Teraz foajé toho objektu zývalo prázdnotou akurát pred vchodom sedeli dvaja esbéeskári na dvoch plastových stoličkách a hrali karty, ako pred nejakou továrňou.Veľa nápisov v okolí pláže bolo aj v azbuke ako bolo avizované v sprievodcovi. Veľa natívcov tam vedelo po rusky a stretolsom tam naozaj aj nejakých rusov, takže overené, je to malá ruská oáza, podobne ako miesta v Urumči.

Ešte si spomínam na svoju prechádzku po jednej gýčovo vystajlovanej hotelovej prímorskej promenáde, a photo-shooting session ktorá tam prebiehala. Po svadbe je tu zjavne zvyk dojsť na nejaké pohľadnicové miesto a donemoty sa aranžovať pred teplým fotografom s asistentom (tí lepší a teplejší majú dvoch: jeden drží umelé osvetlenie a druhý koniec nekonečnej nevestinej sukne)