Nedeľa (môžete preskočiť, nič sa nedialo, to len aby sme nevynechali ani jeden deň):
V nedeľu, keď som dopísal post, sme si spravili špageti, najedli sme sa až po krk, siestovali sme asi do pol piatej a potom sme išli siestovať na pláž, tam sme siestovali asi do siedmej, potom sme sa šli poumývať od soli a od piesku, siestovali sme doma a potom sme sa išli len tak nezáväzne prejsť zase až po pláž a potom spať.

Pondelok:
Boli sme na týždenný nákup supermarkete Consum (skoro všetky výrobky čo sme si kúpili mali logo Consum, lebo boli najlacnejšie). Raňajky, prvý zmysluplný dialóg s našimi spolubývajúcimi Nemkami, že vlastne aj oni sú z Ole Languages a idú tam kam my. Školu máme asi 4 min od nášho bytu, takže sme to stihli aj napriek tomu, že Robo sa začal holiť 10 minút pred termínom kedy sme tam mali už byť. Simone (pani s ktorou sme komunikovali cez mail o prihláškach atď) bola presne taká ako som si ju predstavoval, taká uvoľnená usmievavá tridsiatnička, ktorá vie sem tam hodiť prísny pohľad. Dala nám naše foldre s učebnicou, zošitom, perom a nejakými reklamnými letákmi a flyermi na rôzne akcie a odprevadila nás každého do svojej triedy. V Olé Languages máme k dispozícii cca 8 počítačov s netom, záchody a automat na nápoje a snack-y. Zatiaľ som použil iba záchod, keďže nemáme problém ísť na polhodinovú prestávku naspäť na byt. Rozvrh vyučovania je nasledovný: 14:30 – 16:30 hodina s jedným profesorom (ak som to správne pochopil tak špecializovaným na gramatiku) a 17:00 – 18:30 druhý profesor, špecializovaný na konverzáciu. Sami sa nám tak popísali, ale ja som mal pocit, že je to skôr naopak. Prvý, Raúl (jeho meno som sa dozvedel až neskôr od niekoho iného, lebo sa mi stratilo v spleti prvých predstavovacích viet prednesených gulometnou španielčinou) je taký typ, ktorý by mal ísť robiť skôr nejakého moderátora, kým bol v triede tak najdlhšia tichá chvíľka trvala asi 4,37 sekundy a to bolo preto, lebo práve vtedy dal slovo mne. S druhým profesorom Vincente (čítať s prízvučným šušlavým s) sme robili skôr zase gramatické cvičenia z knihy. Btw konverzačná téma bola na oboch hodinách plastická chirurgia.

Moji spolužiaci: Ian – Angličan pracujúci ako učiteľ angličtiny v Barcelone, Ann-Sofie – Francúzka z Paríža(celkom sympatická černoška) pracujúca v Anglicku ako učiteľka francúzštiny, (meno neviem) – Brazílčan, ktorý je tu len tak (a má alergiu na tabakový dym, ako som sa dozvedel večer, keď nechcel s nami ísť do klubu. to je podľa mňa jedna z najhorších alergií, veľmi obmedzujúca sociálny život človeka, radšej by som bol alergický na seno, veď kto dnes chodí do prírody?!)

Keď sa začala hodina a Raúl začal vehementne rozprávať s Ianom a Brazílčanom zľakol som sa, že ma zaradili do zlej skupiny (napríklad Robo naozaj prvú polovicu vyučovania strávil v zlej skupine). Brazílčan sa s Raúlom rozprával ako natívec s natívcom pri kávičke (čo sa rozprávania týka, absolútne nepatrí do našej skupiny ani na španielsky kurz vôbec, akurát, že nevie gramatiku) a Ian aj keď mal terrible-british-spanish accent, kvôli ktorému som mu veľmi nerozumel tiež dával dosť bezproblémovo. Prvých desať minút sa Raúl rozprával len s nimi dvoma a mňa s Ann-Sofie si skoro ani nevšímal. Asi po 7 minúte sa len tak pomimo ku mne nachvíľu otočil a povedal “Neboj sa, ich dvoch si teraz dokonale povypočúvam a potom sa budem venovať už len tebe” ako keby nevedel, že to je to čoho sa najviac bojím.

Keď sme sa stretli po vyučovaní s Robom, obidvaja sme mali ten istý pocit: Na hodine sme si pripadali ako retardi a boli sme psychicky vyčerpaní. Dokonca som sa aj vykašlal na Free salsa lesson, ktorá mala začať pol hodinu po tomto extrémnom výkone. (čo ma dosť štve, lebo ževraj tam boli samé baby a všetky potrebovali tanečného partnera, tj. bola by o mňa bitka, muhahaha (pri tomto zvuku som si intenzívne búšil do pŕs ako kongkská gorila))

Večer sme mali dve možnosti ako ho stráviť. Na stránkie CouchSurfing (ďalej len CS, už nikdy viac v celom znení, fakt si treba túto skratku zapamätať) v Groupe Barcelona sme našli post o nejakej Jam session v klube Jamboree (ktorý sme poznali už z predošlej návštevy). Ľudia z CS sa tam mali stretávať medzi 21:00 a 21:15. Druhá možnosť bola ísť na Olé Languages Meet-Up tj. párty pre nových študentov z našej školy. Hudobne to bolo o niečo menej lákavé, hlavný program bolo rockové “ANTI-KARAOKE”, moderované nejakou ževraj-celebritnou karaoke moderátorkou. Nakoniec som (sme sa) rozhodli, že pôjdeme na meet-up aby sme nevyzerali ako nejakí separujúci sa trti. Zo začiatku nás tam prišlo dosť málo, začínali sme ja, Robo, Ann-Sofie, ktorú sme pribrali už cestou do mesta a nejaké profesorky z Olé. Všetci ostatní boli trti a separovali sa. Btw aj tá druhá akcia sa konala na tom istom námestí Plaza Reial, ale prišli sme trochu neskôr takže už sme sa nestihli zoznámiť s CS-ermi. Chvíľu sme sedeli hore, kecali sme s profesorkami o tom koľko majú tento rok študentov, odkiaľ sme a pod. Potom sme vošli za 7 euro (v čom bolo konzumné) do undergroundu toho istého podniku, kde už fičalo karaoke, tj. celkom dobré oldskúlové rockové pesničky s falošným spevom (teda väčšinou, boli aj takí čo spievať vedeli). Robo s nami nešiel, odobral sa domov z dôvodu únavy. Lístoček na konzumáciu som vymenil za jedno pivo (ja som myslel že ten hajzel barman nebude mať to srdce zobrať odomňa sedem eurový lístoček za jedno pivo, že mi aspoň vydá nejaký menší lístoček za ktorý si budem môcť zobrať ešte jedno, ale on ho len chladnokrvne roztrhol a hodil pod bar.) Potom som sa asi 1,5hod pohupoval v rytme rockového karaoke. Nebol to môj hudobný štýl ale tak aspoň som socializoval so spoluškolákmi. Chvíľu ma presviedčali aby som si vybral pesničku zo zoznamu a napísal svoje meno na lístoček z ktorého potom DJ podľa svojeho gusta vyberal spievajúce obete, ale odolal som. V tom čase bolo v mne len druhé pivo. Ann-Sofie bola drsnejšia, tá si napísala na lístoček Sweet Child of Mine od Gun´s and roses a hodila ho tam ale priznala, že to len preto, že si je istá, že ju nevyberú. No a tak. Tancoval som, unavil som sa, odišiel som. Bola to odtiaľ asi polhodina pešo. Zatim..