Pauzička, bola trochu dlhšia ako obvykle. Bol totiž predsa víkend. Už sa ani presne nepamätám, čo sme robili v štvrtok, ale myslím, že večer sme boli v malilinkatom jazz klubíku pri Riera Alta asi tak 6x6x6 metrov v ktorom hrala nejaká kubánska kapela. Bolo tam ludí neúrekom, prvú polku večera sme sedeli na oceľovej rampe, ktorá lemovala vrch miestnosti a točito okolo celej miestnosti viedla k záchodom. Tento klub má jednu zaujímavú zvláštnosť. Kapely v ňom začínajú hrať o 20:30 a končia cca o 22:00. Možno je to tým, že je umiestnený v obytnej štvrti. Každopádne keď sme z neho vyšli bolo 22:00, čo je aj na slovenské pomery v podstate začiatok večera, ale nemali sme už nič na pláne tak sme sa odasocializovali domov.

V piatok som sa spojil s nejakými ľuďmi od CS, ktorí sa vybrali do divadla. Povedal som si, že by som mal okúsiť aj takýto druh umeleckého zážitku aj keď bolo otázne, či z toho budem niečo mať. Som veľmi rád, že som sa dokopal. Vykľulo sa z toho vymakané improvizované divadlo. Skupina sa volá Planeta-Impro a bolo to ich predstavenie Impro-Fighters. Hrávajú ho skoro každý v piatok v nejakom divadle. Je tam moderátor-rozhodca a štyria improvizátori-zápasníci, ktorí robia proti sebe improvizačnú battle. Návštevník dostane spolu s lístkom aj kartičku na ktorú napíše nejakú vetu, slovo alebo bárzčo. Kartičky sa pred vstupom do sály hodia do kufríka z ktorého sa počas predstavenia v rôznych momentoch vyberajú a ovplyvňujú improvizáciu. Okrem toho dostane ešte ďalšiu kartičku, ktorá je z jednej strany zelená a z druhej červená a slúži na rozhodovanie, že kto vyhral daný battle. Na začiatku vyšiel moderátor, ktorého meno štamgasti skandovali hneď jak sa objavil. Na skandovanie svojho mena vždy reagoval svojim typickým tančekom. Potom postupne prichádzali zápasníci-improvizátori. Každý mal už vopred nejaký svoj charakter, ktorým sa predstavil, ale potom ho už veľmi nepoužíval, lebo museli improvizovať na určené témy. Na začiatku každej battle sa prečítal lístoček s hlavnou témou a potom sa ešte mohli aj pridať ďalšie na ďalšie ovplyvňovanie scénok. Bola napríklad scénka pri ktorej si každý okrem hlavnej témy vybral dve kartičky a keď rozhodca zapískal, musel svoje slovíčko nejakým spôsobom použiť vrámci svojej scénky. Bola to hotová drezúra hercov. A scény boli brutálne dynamické, úplne som nechápal ako si môžu tí ľuďia zapamätať všetky tie témy, ktoré momentálne majú improvizovať. Dosť dobrá bola aj disciplína keď si pri zapískaní rozhodcu musela dvojica vymeniť osobnosti. Scénku hrali dve herečky, z ktorých jedna akože rodila a druhá jej pri tom nejako pomáhala. Rozhodca pískal dosť rýchlo, takže každých päť sekúnd rodila iná. Bolo to dosť dobré aj napriek tomu, že ešte neviem až tak dobre po španielsky.

V sobotu sme sa vybrali na pláž mimo Barcelony. To je v podstate zdokumentované na videu. Chceli sme sa vyhnúť všetkým tým masám, ktoré sú vždy na mestskej pláži. Dohnali sme to do extrému a vybrali sme sa asi hodinu vlakom do nejakého mestečka severne po pobreží, čo bolo dosť zbytočné, lebo pláže sú relatívne pekné a voľné už pri asi tretej zastávke za Barcelonou. Ale neva, aspoň sme čosi videli.

Ja som bol večer ešte okrem toho aj na ďalšom CS-meetingu (Robo kapril doma, boli sme obaja mierne unavení z výletu, ale ja som sa rozhodol s tým bojovať, veď je sobota večer kua). Nestihol som sa s nimi dohodnúť cez webstránku ale našťastie som mal od piatku číslo jednej baby, čo tam mala byť. Bolo tam asi pätnásť ľudí. Stretol som sa s nimi na Rambla del Raval, kde práve dopíjali sangriu a chystali sa na dídžinu. Jeden chlapík(Parížan, ktorý zvolal meeting), mal kamaráta na správnom mieste a vybavil nám vstup zadara do klubu Otto Zutz s troma disco-stage-mi, kde sa normálne platí ujovi mäsu pred bránou 15 euro. Kebyže som kožušinová diskopipenka s fľakom od bieleho prášku pod nosnou dierkou tak by som bol už vlhká, znelo to “scene”-ovito. Ale tak povedal som si, že aspoň si pokecám s CS-ermi, vyberiem si stage s najmenej zlou hudbou a možno si aj zatancujem. Došli sme tam asi pol hodinu pred návalom, keď na hlavnom stage-i nebol ešte nikto. Tak sme si každý kúpili drink. Chvíľu sme robili cultural-exchange. Bavil som sa s nejakými grékmi, polkou, švédko-španielkou, parížanom a kanaďanom. Potom sa zaplnil hlavný stage a išli sme trsať na nejaký hip-hop. Postupne sme striedali do kolečka všetky tri stage. Pri druhom drinku som sa začal už celkom baviť. Domov sme sa začali rozliezať okolo 3:30, ja som končil tuším okolo 4:30. Zobral som si domov taxíka, čo som nemusel, pretože ako som sa dozvedel na druhý deň, zo soboty na nedeľu premávajú metrá celú noc. Nuž, čo už.

Nedeľu som mal vyhradenú na múzeá. Každú prvú nedeľu v mesiaci je veľa múzeí zdarma. Chcel som navštíviť minimálne dve: MNAC (Katalánske národné múzeum umenia) a Fundació Caixa, ktoré sa nachádzajú hneď pri Plaza España pri ktorej bývame, ale nakoľko som sa vykiepil z domu asi až o 14:00 tak MNAC-to väčšié bolo už zavreté. Ale aj Caixa bola celkom v pohode. Pozrel som si výstavu Číňanov zo školy Yi – čo je to také tradičné introvertné pseudo-intelektuálno: Biele plátno 4×4 metre a v rohu nejaká rukou nacápaná čierna machuľa. A potom tam boli ešte nejaké fotografie a filmy nejakej Hannah Collins, celkom dobré. Potom ako som sa dozvedel, že MNAC zatvára o 14:30 som sa len prešiel okolo a len tak som si browsoval okolie Monjuicu až kým som nedošiel na olympijský pľac. To je taký náš slavín x 4 ale namiesto partizánov je tam nejaký objekt, ktorý má asi znázorňovať olympijskú fakľu a vedľa neho je štadión. Také miesto dobré na kontempláciu. Tak som tam 20 minút kontemploval o tom, že ako by sa dalo vymyslieť to aby som v živote nemusel pracovať a len tak by som sa takto prechádzal po takýchto miestach.(to je môj obľúbený typ kontemplácie…) A potom som sa vrátil domov. Oprali sme, mierne sme si upratali izbu. Boli sme si zahrať ping pong na stolík, ktorý sme nedávno objavili v našom susedstve. Na CS-písala švédko-španielka, že organizuje nejaký menší CS-meeting pri festivale pouličnách umelcov pri mestskej pláži, tak sme sa tam vybrali, počúvali sme Argentínskych dychovkárov, zoznámili sme sa s Brazílčanom Juao-m, ktorý nám povyprával o brazílskej mafii, tancovali sme (teda ja) na nejaký bubnistický sprievod a tak.

Fu, akurát som to stihol, za 10 min mi začína español. Dovi|Dopo…