Tejto cesty som sa, rozmyslajuc nad nou v Kashgare, dost obaval. Na miestach, ktorymi clovek musi prejst neni absolutne nic zaujimave. Su to prachom a spinou zapadnute male mestecka, v ktorych sa neda najst lacne ubytovanie a aj to drahe tam stoji za hovno. Vsade na okolo len pust. Minimalne styri dni autobusom. Vlaky nechodia. Na niektorych miestach nechodia ani autobusy. Jednu pasaz na zaciatku provincie Qing Hai popisuje Lonely Planet nasledovne: “… asbestos mining is the main industry here and Yitunbulake is essentially an environmental catastrophe; expect a rough ride across some hell-on-earth landscapes and bring a scarf to cover your mouth…” no lakave. Ked sa vsak pozeram na ceny leteniek z Kashgaru som nuteny sa do tohto dobrodruzstva pustit (ked nechcem ist vlakom spat do Urumci, co teda rozhodne nechcem). Brazilsky parik tuto cestu az do Xiningu absolvuju so mnou. Vyrazame v stredu vecer, hned po navrate z vyletu na Karakoram. Prvy autobus do Hotanu je este absolutne pohodlie, prvykrat cestujem v “sleeper buse”.
Pocas cesty nas par krat zastavi policia a cekuje nam doklady. Postupne zistujem, ze niekedy im staci iba vacsina ludi, ani nemusia byt vsetci, ked niekto ostane v autobuse ako napr my traja, kaslu na neho. Oni chcu proste nejake doklady od niekoho, pozapisuju ciselka, splnia normy a mozeme ist dalej. Ale niekedy nemaju problem zastavit autobus v strede noci na 3 hodiny len tak.
V Hotane sme asi o 8 rano, a okamzite kupujeme listky na 10tu do Qiema. Tam uz ideme normalnym priemernym busom. Cestou bavim svojich ujgurskych spolucestujucich snaziac sa hovorit frazy z lonely planetu v ujgurcine. Quiemo je hnusna zaprasena rit, kde absolutne nic neni, prichadzame tam v piatok vecer. Prva informacia ktoru dostavam je, ze dalsi autobus ide az v pondelok rano. Velmi mi to zhorsuje naladu. Robin nakoniec zistuje ze nieco ide aj v nedelu. Prespavame v hnusnom stanicnom hosteli, kde si traja objednavame “deluxe suite” pre dvoch, ja spim na gauci, brazilci na posteli. Tak rozjebany zachod som este nevidel, pojem deluxe si tu rozhodne zle interpretuju. Vsimame si ze na cenniku typov ubytovani je aj kolonka “hodinovy hotel”, ktoru sem prisiel vyuzit nejaky stary ujgursky ozran s nejakou mladou ujgurskou stabajznou. Rano som rozhodnuty skusit stopovat smerom na Ruoqiang. Pre istotu si kupujem listok na nedelu, ale nechavam ho brazilcom s tym, ze keby mi stop nevysiel, vidime sa pri buse. S Robinom a Binkou sa idem este naranajkovat, vymiename si kontakty, kreslim si napis Ruoqiang po cinsky na stopovanie. Potom ideme spolu este smerom okolo hostela na vypadovku a tam sa nam prihovori taxikar, ze taxi Ruoqiang. Cena v pohode, kym si Robin a Binka idu pre veci do hotela, zistujem ze taxikar nas je ochotny odviezt este ovela dalej az na poslednu dedinu tejto hell-on-earth trasy, z ktorej sa da ist uz busom do Xiningu. Vyde nas to 350 yuanov na hlavu, ale vravim si, ze to za to stoji, ked tym preskocime prespanie v este podobnych dvoch ritiach. Listky na bus do Ruoqiangu sa mi akoby zazrakom podari vratit a dostavam za ne plnu vysku penazi. Takze nakoniec ideme az do Huatugou v Qing Hai-i. Vezie sa s nami este jeden cinan. Sedim vpredu, s taxikarom je docela sranda, snazime sa spolu komunikovat po cinsky pomocou mojho slovnika v mobile. Docela dobry kurz cinstiny. Do Huatugou dorazame v noci. Vyplacame taxika. Taxikar s cinanom sa ubytuju v stanicnom hosteli. Ten nas ako cudzincov neprijima. Po este jednom odmietnuti ideme do jakehosi vysvieteneho hotela pre turistov. 188 za double business suite. Tak si bohuzial platim double, neda sa svietit. Tento suite je uz trochu lepsi ako v quieme. Dokonca mam komp s intenetom na izbe v cene. Pocitac nefunguje a ja si vravim, ze ked mi uz nanutili deluxe izbu s internetom tak tu budem mat internet aj keby som to tu naruby prevratil, inac nezaplatim. Idem na recepciu hovorim “nemam siet” to staci, na moju izbu posielaju pocitacovych expertov: dve upratovacky, ktore 20 minut robia rovnaku vec, vypinaju a zapinaju pocitac a vyberaju a strkaju do neho sietovy kablik. Ja sa usmievajuc z kresla na nich pozeram. Opravujte tety, za co vas platim. Potom ked to uz konecne vzdaju, ponuknu mi presun na druhu izbu kde to uz funguje. Tam sa venujem dalsej digitalizacii dennika do asi 2 hodin rannych.
Este jedna pripomienka k cinskemu kupelnovemu designu. Obor kupelnovy design do ciny este nedorazil a kupelne tam zjavne navrhuju robotnici priamo na mieste. Vedia ze maju nejaku kvadrovu miestnost a musia do nej zasadit tri prvky sprchu, hajzel a umyvadlo. To je vsetko. Pokrocily design este zahrna vyspadovanie dlazky smerom do vylevky. Ale inac that’s it. Sprchujem sa na dlazke nijak oddelenej od zachoda. V hosteli v Xiningu sa sprchujem takmer nad zachodom. Je jedno ci je to stanicny hostel alebo international business hotel, takto sa robia kupelne.
Rano sa nam nastastie podari kupit listky na spaci bus do Xiningu. Vyrazame o 10:00. Krajinu okolo uz nejako nesledujem. Vsimam si akurat, ze pust sa meni na step a mierne zelenie. A okrem toho v noci je tu dost brutalna zima. Ja som bol pripraveny na brutalny hic a mam v buse len kratasy, takze travim vacsinu casu zababuseny v spinavej busovej perinke. Sem tam sa zastavime na “toaletach” pri ceste. Tieto temne miesta, ktore sa este teraz snazim vytesnit zo svojich spomienok, nebudem radsej ani opisovat. Nastastie som nemusel ani jedno z nich pouzit.
Do Xiningu dorazame rano a taxikom sa vezieme od busu do hostela. Musim uznat ze docela slusny. Je to taky loft v podkrovi 16-poschodovej bytovky, kvazi mezonet, okupujuci 15. a 16. poschodie, opat s peknym nadhladom nad panelakove mesto. Mam tu z toho opat taky Ghost in the Shell feeling. Citim sa ako finsky hacker, ktory sem prisiel vyriesit nejaku zakazku pre japonsku mafiu, vsetok vysoky business sa odohrava vysoko nad spinou velkomesta. Hostel ma docela prijemny bar, ponuka europske jedla. Po prechadzke na stanicu a zakupeni vlakoveho listku do Lanzhou som si tam dal po dlhom case normalnu europsku pizzu. Pravdepodobne mrazeny polotovar, ale mne naramne chutila. Maju tu aj PC room, kde prepisujem blog. Mozno sa podari aj uploadnut nejake fotky. No nic koncim, mal by som ist prat…