DJ hral celkom dobre až kým som ho nepochválil. Druhý DJ čo hral bol veľmi zaujímavej kazašsko atletickej vizáže. Väčšina produkcie po zlomovom momente pripomínala podnik Jama v Pezinku. Ali sa ma pýta na životné ciele. Tak idem na idealistickú nôtu a hovorím, že pred tým než zomriem, chcem rozprávať aspoň 8mimi jazykmi, spoznať rôzne kultúry a nejakým spôsobom prispieť k vzájomnému porozumeniu. On to zobral úprimne a povedal, že jeho cieľ je zbohatnúť ako Bill Gates. Priznal som, že je to aj môj side-project. Ja sa potom začnem približovať k danceflooru, Ali sedí, ja podupkávam do rytmu ešte stále OK didžiny, pri bare sa koncentrujú nejaké rusky vyzerajúce slečny. Pointa nebude žiadna samozrejme. Asi po hodine obaja unavení odchádzame domov, inicioval to vlastne nakoniec Ali, lebo Jim sa ponúkol, že nás hodí. Čakal som, že minimálne v nablýskanom Hummeri, ale nasadli sme do obyčajného starého japonského sedanu, čo Jima v mojich očiach opäť urobilo reálnym človekom a prestal som z neho mať ten nepríjemný pocit čo na začiatku.

Chlast sme nakoniec nemuseli platiť, čo som tajne dúfal, keďže všetko čo som pil mi bolo ponúkané bez akéhokoľvek opýtania. Ali bol celkom setretý, ževraj nezvykne veľmi piť. Ako moslim by ani veľmi nemal. Ja som bol len veľmi decentne pripitý vďaka akejsi whiskey, čo sa k nám ku koncu dostala a bol to zatiaľ najalkoholickejší večer za môj výlet. Poriadne pitie si nechávam na doma.

Ešte k tomu náboženstvu, na ktoré sme tiež nachvíľu narazili pri debate. Ali vyzeral docela tolerantne a bol asi prvý moslim, s ktorým som sa o tom rozprával. Vlastne možno bol prvý moslim s ktorým som sa rozprával, nepamätám sa už. Očakával asi, že som kresťan a začal túto tému tým, ako sú si kresťanstvo a islám podobné a že nie je problém aby jeden druhého tolerovali. Trochu ho prekvapilo, keď som povedal, že som Ateista (to škaredé slovo). Keďže som nevedel do akej miery je open-minded, túto tému som ďalej nerozvíjal. Na kritiku Islamu (a náboženstva ako takého) si vyhradím radšej priestor inokedy, keď nebudem sám v cudzej krajine v podniku s dvoma Pakistancami dvakrát väčšími ako ja, ktorých, hoci sú milí, až tak dobre nepoznám. (je to zbabelosť, alebo zásady bezpečného cestovania?)

Z auta ma vyhodili niekde odkiaľ som si ešte musel zobrať taxíka na hostel sám, lebo oni išli ešte niečo prediskutovať. To bol môj jediný výdaj ohľadom celého klubu, tak nevadilo.

V Guangzhou som ešte zažil Art and Collection Fair, ale jakosi sa mi o tom už nechce písať, hlavné pocity sú zahrnuté v mojom Facebook poste.