Dnes sme sa s Janom odhodlali na prvý seriózny výletík do mesta Århus. Ževraj pekné historické centrum a tak. Z domu sme sa vykiepili niečo pred obedom. Jediný problém dňa nastal pri automate na vlakové lístky. Viera nám napísala na lístoček kvalitný návod s kľúčovými slovami v dánštine, ako máme stláčať po sebe gombíky, ale ja som aj tak smelo vyrazil spýtať sa dvoch lokálnych sympatických dievčat sediacich na zastávke, či by nám s objednávaním nepomohli. Nepomohli. Automat sa nechcel nechať presvedčiť nech prijme aspoň jednu z našich platobných kariet. Mali sme pri sebe len veľké bankovky, žiadne mince. Vyzeralo to už, že sa na vlakový trip budeme musieť vykašlať a vrátiť sa domov pre mince, ale jedna z lokálnych dievčin nám poradila, že ujovia vo vlaku niekedy bývajú “nice” a nedajú ti 600 DK pokutu, keď im pekne vysvetlíš, že automat na zastávke nefungoval. Boli dokonca ochotné sa za nás natívne prihovoriť. To ma celkom posmelilo, tak sme nakoniec do vlaku nastúpili. Vo vlaku Jano situáciu ešte prediskutoval cez telefón s Vierou a dospel k názoru, že pokutu 600DK (na jedného) radšej nebude riskovať. Ja som sa teda k jeho obavám pripojil a vystúpili sme pri najbližšom zastavení v mestečku Ikast, kde sme si kúpili lístok normálne za prepážkou a počkali pol hoďku na ďalší vlak.

Århus je také pekné útulné prístavné mestečko. Tak sme sa tam trošku pomomŕňali, kým sme nezačali mierne omŕzať, potom sme zmohnutí zamierili do nejakej kavianičky na čosi teplého a dali sa na ústup. Kostolíky, domčeky, no je to pekné, ale dokážem si to obzerať tak hoďku a stačí…